"Mitoté" alebo šedá realita zvaná CHAOS!
Toltécke umenie ako vaše myšlienky!
"Sú momenty, kedy do nášho života vstúpia problémy a my nemôžeme urobiť nič, aby sme sa im vyhli. Až keď ich prekonáme, pochopíme, prečo tam boli."
Paulo Coelho
Druhé toltécke "umenie", (dokonalé zvládnutie transformácie), nám ukazuje, ako premeniť sen do nášho života. Naše túžby a priania na skutočnosť.
Cieľom tohoto "umenia" je prekonať strach, všetky obavy, vystúpiť z komfortnej zóny a uviesť poriadok do chaosu zvaného Mitoté . V preklade to znamená, že raz a navždy utíšime našu myseľ od všetkých "nakazených" myšlienok. Či už negatívnych, ranených egom, strachom alebo hnevom. Zbavíme sa myšlienok, ktoré nám bránia reálne žiť.
Príklad: Priateľka ide s kamarátkami von. Zabaviť sa po dlhej dobe, niekam si sadnúť. Vy jej píšete ako sa hráte doma so psom, ako ste navarili, a že ju kľudne prídete zobrať autom pri podnik, v ktorom sa nachádza. Ona však neodpisuje. Píšete znova. Stále nič. A vaša hlava začne produkovať obavy. Čo robí, keď neodpisuje? Určite sa tam baví s nejakým chlapom. Isto sa opila a tancuje na bare. Určite ma podviedla a koketuje tam s celým radom chlapov, atď... Príde neskoro, taxíkom. Vy ju už v poriadnych nervoch čakáte doma a prehrávate si ako na ňu nakričíte a pod... Po banálnej hádke vysvitne, že sa jej vybil telefón, nenapadlo ju písať vám od kamarátky, pretože sa super bavili a toto bol večer bez vás. Proste sa išla baviť s kamarátkami. A vy ste sedel doma. Pocit, že je niekde bez vás a vy neviete, čo robí, vás prinútil premýšľať nad všetkými možnými situáciami. Tak isto aj žiarlivosť a pocit vlastníctva, strach z toho, že by vás opustila a vy ostanete zase sám.... Samozrejme sú aj iné príklady, kedy jednoducho myseľ tvorí obrazy situácií, ktoré vôbec nie sú tak ako si myslíte. Prvý krok, keď sa dá, pýtajte sa. Keď sú tu pochyby či domnienky. Hovorte! Keď sa bojíte, ukážte to. Nemajte strach, že budete za slabocha. Každý sa niečoho bojíme, je to v poriadku. S ostatnými vecami sa popasujem v ďalších článkoch, no rada na začiatok, vždy, keď pocítite myšlienky, ktoré vás zahltávajú "somarinami", prepnite ich na niečo pekné a príjemné. Napríklad, zajtra ráno ma čaká porada, namiesto toho, že moja hlava si predstavuje ako šéf bude na nás všetkých kričať akí sme pomalí, a že to nie je tak akoby si predstavoval, mením myšlienky, a predstavujem si, že nás bude chváliť za super prácu, ako sme sa od minulého mesiaca zlepšili. Že čísla sú oveľa lepšie a zato, že je spokojný tak nás odmení. Nemusí to tak zajtra byť, ale radšej budem myslieť na to dobré, ako na to, že na mňa kričia....
Použijem jeden príklad: Dvaja muži idú ulicou, začalo pršať a nemajú dáždnik.
Prvý muž: "Som tak smutný, že prší." Druhý muž: "Ja som šťastný." Prvý muž: "Prečo si šťastný?" Druhý muž: "Pršalo by aj keby som bol smutný, tak som radšej šťastný."
Naším cieľom je žiť si svoj vlastný život v prítomnom okamihu a nie žiť život "Parazita" či žiť podľa nejakých spoločenských systémových hodnôt!
Dosiahneme to tak, že zmeníme svoje "dohody", hodnoty a návyky. (Sami so sebou, so svetom, rodinou, priateľmi...) takzvane "len" preprogramujeme svoju myseľ.
Takže vám ostane oslobodená myseľ a začnete milovať. Samých seba. Ako osobu, ktorá má hodnotu, je dostatočné dobrá a spokojná sama so sebou.
Aj z hľadiska starých Toltékov je láska onou časťou života. Nevyhnutnou časťou, pretože je vo všetkom a vo všetkých, a tá "Božia láska, láska vesmíru, anjelov či Afrodity apod...", tá láska je tu pre nás každý deň. Pre každého z nás. :)
Láska je proste samotný život a nehovorím teraz o pobláznení do inej osoby.