OČISTA DUŠE
"Ak budeme čistiť a detoxikovať len fyzické telo a nie toxické myšlienky, a emócie, tak výsledok bude krátkodobý."
Zvykli sme si potlačiť svoju nehu, čistotu duše, s ktorou sme prišli na tento svet. Pretože výchova, myšlienky, spoločnosť, prostredie, v ktorom sa pohybujeme...odklonili sme sa (aby sme sa mohli nájsť, znovu a znovu...) z našej cesty.
Ako hovorievala moja dávna priateľka: "Sme len duša, čistá, možno trošku zašpinená, ale sme len duša..."
Bola/je to veľmi múdra žena, ktorá akoby vždy vedela, čo sa smie, čo má povedať, ako sa správať, ako odpovedať na hnev a negatívne myšlienky, ako sa usmievať. Vždy som sa zamýšľala nad tým, ako môže byť taká "dokonalá" a raz som sa jej na to spýtala. Viete, čo mi odpovedala? Začala sa smiať. Potom sa na mňa pozrela, postavila sa k oknu a povedala: "Nič neriešim, nič neočakávam, žijem si len to svoje, milujem hlavne seba, keď mám čokoládu, dám najskôr sebe až potom ostatným. Je mi ukradnuté, čo si o mne myslí suseda, a podľa ktorého časáku som dnes nemoderná, feministická, zarmútená ženská. Smejem sa aj cez slzy, smejem sa aj keď to nikto nevidí. Aj ja sa potkýňam
a mám zlý deň, a nie len jeden, je ich omnoho viac, ako sa zdá. Lenže som si povedala, že z každej bolesti vyťažím najviac. Nikdy to nejde a to je tá irónia. Snažím sa, skúšam. Kráčam a nenariekam doslova nad rozliatym mliekom. Stále si opakujem, že som silná,
a že to nejako zvládnem, aj keď neviem ako, proste verím. Nechodím do kostola, ale verím v Boha. Verím vo Vesmír. Verím, že sa vždy nájde riešenie, dôvod ako tú vec vyriešiť, a hlavne, na čom usilovne pracujem, učím sa veci nechať byť. Nech sa stanú, ako majú. Ale neboj, robím omnoho viac chýb, ako je vidno na prvý pohľad. Vážim si samú seba a žijem podľa "duševného detoxu". Kdesi som o tom čítala a je to super, lenže nepríde to hneď ani zajtra. A celý detox môže ísť do hája, keď mám zlý deň. Ale keď si to neuvedomím v tú chvíľu, večer si dám malú meditáciu, keď zaspávam. Nie vždy a dokonca je x nocí, kedy nie som sama alebo zaspím, alebo jednoducho zabudnem...ale snažím sa. Možno podľa Madam Eva, nie som dokonalá žena, ale ja si myslím, že som.
A nie, neprekrúcaj očami, toto nie je namyslenosť. Iba zdravé sebavedomie. Mám sa rada, ľúbim sa tak, ako som vedela ľúbiť iných, dala som seba na prvé miesto, keď sa mám dobre ja, tak som v pohode a tým pádom aj ľudia okolo mňa. Keď pomôžem sebe, môžem potom pomôcť ostatným.
Lenže všetko si vyžaduje čas, naozajstnú prácu na sebe. Keď si už človek myslí, že to ovláda, tak príde niečo, čo ho tak vykoľají, že čumí s otvorenými ústami a nechápavo sa pozerá, čo sa to deje. Vesmír nás miluje, a chce pre nás len to najlepšie, lenže my sami ovplyvňujeme to, čo bude pre nás TO, najlepšie. Všetko je tak zložité až je to úplne jednoduché. Jednoducho treba niekde začať. Sám od seba, padnúť a vstať naspäť...
Vedela som, že má pravdu, všetko, čo povedala, som tak nejako mala zakódované v sebe aj ja, len som to nevedela použiť v praxi. Začať mať rád samého seba si vyžaduje naozaj čas a vytrvalosť a tie ostatné veci ani nehovorím. Človek začne a popritom zistí, že chce cvičiť, naučiť sa niečo nové, plniť si sny či cestovať, riešiť prácu, a nakoniec zistí, že rieši všetko, len to, čo má nie. Toto zistenie momentálne vo mne vyvoláva peknú dávku stresu, strachu, depresie, otázok...prepáčte za vulgárnosť,: "Čo to k*rva?".
Keby mám byť veľmi úprimná a povedať ako dlho sa už snažím zmeniť svoj život a neriešiť všetko okolo, tak to snáď odhadnem, len slovom DLHO!
Knihy o pozitívnom myslení, meditácie, audio knihy, ďalšie knihy, motivačné filmy/videá, rozhovory s rôznymi mentormi, liečiteľmi...viete koľko už toho bolo. A každý vám nakoniec povie, že to, čo máte v hlave, to načo myslíte, to si tvoríte. Že by ste mali opustiť tú prácu, ktorá vás nebaví a nenapĺňa, že by ste mali vylúčiť stres zo svojho života. Že musíte veriť, že sa to zmení, "manifestovať", robiť autosugesciu, pretože znovu to zopakujem, to čomu veríte, žijete. Tak teraz to hlboké niekoľkokrát zopakované ách, a poďme na to!
Je čas na prestávku!
Pravdou síce je, že najmä kvôli trápeniam, ťažkostiam a "búrkam" v našom živote rastieme, ale dá sa to aj jednoduchšie, a hlavne, aby sme sa nezbláznili, je tu spomínaný DETOX duše.
Prečo počúvať intuíciu a takzvaný pocit duše, keď ja proste musím chodiť do práce,
a platiť účty, a jesť, a chcem to nové auto alebo aspoň opraviť staré, potrebujem šaty, a vlastne aj ten oddych niečo "stojí". Stretávam sa s ľuďmi, ktorí si platia za to, aby sa mohli rozprávať s niekym o svojich problémoch, pretože doma a v súkromí to nevedia nikomu povedať. Alebo si myslia, že nemôžu...čo tak sa porozprávať o tom a zadarmo? Na začiatok postačí, keď to napíšete na papier a spálite. Vraj. Som počula...malo by vám to aspoň trochu uľaviť na duši a stále je to zdarma. Ale späť k detoxu.
Keď nepočúvate svoje vnútro, príde chvíľa, kedy sa vnútro ozve hlasnejšie...choroba, bolesť tela, alebo padnete a budete nútení niekoľko dní či týždňov sedieť doma, a "oddychovať". Jednoducho si doprajte pauzu. Zaslúžite si ju. Je jedno akú prácu robíte, VY potrebujete oddych. Nikto vám nekáže a ani ja, aby ste sa stali shaolinskými mníchmi, len si jednoducho upracte. V hlave. Vyvetrajte, zahoďte zbytočné myšlienky, z ktorých vám je zle a sťahuje sa vám žalúdok. Zbavte sa strachu, pocitu, čo bude zajtra?
Pretože je to zbytočné. Načo to úprimne potrebujete vedieť? Keby ste vedeli, že nič, čo by ste urobili práve teraz? Keby ste vedeli, že vyhráte na Exprese alebo v Tipos Bingo, odišli by ste z tej práce? Trápili by vás ešte myšlienky typu: koľko účtov ešte musím zaplatiť?" alebo, čo by ste robili?
A vlastne, neviete, čo bude o dve hodiny, tak načo sa zapodievať zajtrajškom. Účty zaplatím, keď príde ten deň, a keď príde, pripomenie mi to kalendár alebo manželka, alebo esemeska od Telekomu...
Načo mám myslieť, čo bude zajtra v práci, keď som teraz doma a môžem ísť von so psom alebo si prečítať knihu, ísť si zacvičiť?
Boh, Vesmír, dal všetko krásne a dobré na druhú stranu strachu. Takže je jedno, čoho sa bojíte. Čelte tomu! Strach nás dokáže tak ovplyvniť, že zmrhal už toľko snov, krokov do nového ja, do nového "zajtra". Uvedomujete si to? Zavrite oči a predstavte si miesto, kde by ste chceli byť a čo by ste chceli robiť. Zhlboka sa nadýchnite a predstavte si ako všetko stres, a záťaž sa vyplavuje výdychom z vás. Neberte to ako vzdušný zámok a zbytočné snívanie, len sa uvoľňujete. :)
Myslite na smiech, radosť, na veci a ľudí, ktorí by vám spríjemnili deň, a potom otvorte oči. Zrazu sa už cítite akosi lepšie, či? Aspoň o trošku uvoľnený...lenže prejde desať minút a ja zase myslím. Myslím na tristo vecí naraz. Nemyslieť na nič, to sa nedá!
Použijem klasické klišé: "Všetko sa dá, keď sa chce.". A je to vážne pravda!
Aj tak sa mi dejú tie isté veci dookola.
Opakujem tie isté chyby, dejú sa mi tie nepekné veci stále dookola.
1.) Vyraďme z rozhovorov a myšlienok slová: Stále, zase, znova...
2.) Chyby nás učia, ukazujú nám niečo v nás, v našom živote, čo máme zmeniť.
Určité veci, udalosti sa nám dejú dookola. Môže to byť iná osoba, situácia, ale koniec je rovnaký. Pýtame sa už samých seba prečo...no a prečo teda? Nechce nám Vesmír len niečo naznačiť? Ukázať? Že je asi niečo v nás, čo tieto udalosti, ľudí priťahuje, že niečo v živote máme zmeniť alebo máme začať premýšľať inak.
Čože? Ja priťahujem tých chlapov, ľudí, čo mi stále klamú, tie zlé situácie, že sa mi stále nedarí?
Áno. Vy! A už je len na vás, aby ste zistili prečo. Priznať si, že vy ste urobili chybu, je zložité pritom, keď máme nefungujúci vzťah, často sa stáva, že všetko dávame za vinu sebe. Áno podieľame sa niečim na rozpade, ale pri rozchodoch ide o veľa iných vecí, ktorým sa budem venovať v inom článku zvlášť. Ale ozrejmim vetu: "Všetko sa deje tak ,ako sa má."
Myšlienky sú vecami, na ktoré sme mysleli. Pocity sú vecami, ktoré sme zhmotnili. Negatívne postoje sú skúsenosťami, ktoré sme prežili.
Dovoľme si byť šťastní! Odstráňme všetko, čo nie je pre nás dobré, sme z toho smutní, sklamaní, podráždení, neprináša nám to šťastie ani lásku, pokoj, ani pohodu, dokonca nám to vyprázdňuje peňaženku.
Možno budem znieť ako farár pri kázni, ale dovoľme, aby božia láska vstúpila do nás. Alebo si to nazvite po svojom. Vesmírna láska, sila, pokoj...alebo si predstavme iba pokoj a harmóniu, a ako je súčasťou nášho života...